Koralové útesy sú živé, neobyčajne bohaté ekosystémy mora. Na svete je asi 6000 000 km² koralových útesov. Sú odolné voči vlnám. Väčšina sa nachádza v Tichom oceáne, Indickom oceáne a v západnej časti Atlantického oceána . Tvoria sa nahromadením na mieste rastúcich útesotvorných organizmov – koralov, rias, machoviek. Skladajú sa prevažne z kostier odumretých koralových polypov – drobných živočíchov, ktoré sa vo veľkých počtoch vyskytujú na jednom mieste a postupne vytvárajú neustále rastúce kolónie. Koralový útes je „živý cintorín“, na ktorom sa nachádza nepredstaviteľné množstvo živočíchov žijúcich na kostrách svojich predkov. Vládne tu nesmierna rôznorodosť farieb, tvarov a spôsobu života ako nikde inde na svete. Koraly tvoriace koralové útesy prijímajú z morskej vody uhličitan vápenatý a využívajú ho na tvorbu vápenatých kostier. Uložené jeden pri druhom a spojené do jednej masy tvoria vápenatú skalu, na ktorej žijú rastliny a živočíchy koralového útesu. Na niektorých útesoch je vrstva takéhoto koralového vápenca hrubá viac ako sto metrov. Vyrátalo sa, že najväčšia koralová vrstva – Veľká koralová bariéra pri Austrálii, by poskytla dosť vápenca na výstavbu ôsmich miliónov verných kópií najväčšej egyptskej pyramídy. Rozloha koralových útesov na celej Zemi je 284 300 km². Koralové útesy zaberajú necelé 1% plochy svetových oceánov, ale žije tu štvrtina všetkých známych morských organizmov. Koraly sa väčšinou nachádzajú na brehoch morí, maximálne v hĺbke 2 km a spadajú do teritórií 101 krajín sveta. Najviac ohrozené sú na Filipínach. Koralové útesy sa často nazývajú aj „dažďové pralesy oceánov a morí“. V časoch, keď sa ešte lode vyrábali z dreva, boli koralové útesy veľkou hrozbou. Ak loď uviazla na takomto útese, bolo takmer isté, že má prerazený trup. To bolo jedným z dôvodov, prečo sa útesy tak starostlivo mapovali a vedci si všímali, aké sú hlavné typy útesov. Delia sa na tri základné typy - lemové útesy, bariérové útesy a atoly.
Oblasti výskytu koralových útesov vo svete
Lemové/pobrežné útesy sú najbežnejším, najrozšírenejším typom. Od brehu sú oddelené iba málo, alebo vôbec. Vyvíjajú sa v oblasti kontinentálneho šelfu rastom koralov nahor. Útesy pozostávajú z niekoľkých zón, ktoré sú charakteristické svojou hĺbkou, štruktúrou a spoločenstvami koralov.
Bariérové útesy sú širšie a od súše ich oddeľuje lagúna (plytké jazero so slanou vodou) alebo prieliv. Rozľahlé a súvislé bariérové útesy sa vyskytujú v spojení s rozsiahlymi úsekmi pevniny. Medzi najväčšie na svete patrí Veľká koralová bariéra a Barrier Reef v Belize v Karibskom mori. Menšie bariérové útesy sú okolo klesajúcich sopečných ostrovov.
Barierový útes Modrá jama v Karibskom mori
Atoly sú veľké prstencovité útesy, uzatvárajúce centrálnu lagúnu. Majú kruhový alebo oválny tvar.
Atol v Tichom oceáne
Väčšina atolov sa nachádza vo väčšej vzdialenosti od pevnín. Časti útesových stavieb v atoloch sa dvíhajú nad hladinu mora ako nízke koralové ostrovy. Atol začína svoj život ako lemový útes rastúci okolo sopečného ostrova hlboko v oceáne. Geologické procesy a zvetrávanie spôsobujú, že sopka sa pomaly ponára a zostáva po nej koralový prstenec. Na vrchu koralov sa zachytáva piesok a štrk a vyrastajú ostrovčeky. Na väčšie ostrovy sa prisťahujú rastliny a živočíchy. Najväčší atol na svete je Kwajalein v Maršalových ostrovoch. Proces vzniku atolov ako prvý opísal v štyridsiatych rokoch 19. storočia anglický prírodovedec Charles Darwin.