Tento ekosystém je tvorený nielen pestrým podmorským svetom, ale aj veľkým množstvom ostrovov, z ktorých sú niektoré zalesnené a je na nich zdroj pitnej vody. Za milióny rokov sa tu usadilo viac ako 1 500 druhov rýb, 360 druhov koralov, 5 000 druhov mäkkýšov a 175 druhov vtákov.
Veľká koralová bariéra, tento obrovský útvar, vznikol vďaka drobným živočíchom, nazývaných polypy.
Polyp si možno predstaviť ako drobnú medúzu obrátenú naopak, ktorá sedí na vrchu vápenatej trubičky. Žijú spolu v kolóniách. Reagujú na dotyk, zmenu teploty, prúdenie a cykly Slnka a Mesiaca. Vďaka nepatrným pohybom ich ramien má každá kolónia svoj vlastný rytmus života. Polypy nedokážu samy vytvoriť útes. Potrebujú na to organizmy, ktoré sú ešte menšie. Medzi ramenami polypu možno vidieť milióny malých hnedých bodiek. Každá predstavuje mikroskopickú riasu, ktorá dokáže vďaka slnečnému žiareniu koraly zásobovať potravou a energiou. Ide o zázračné partnerstvo. Jednotlivé kolónie sa potom zväčšujú.
Polyp
Keby sme mali možnosť pozorovať útes v priebehu niekoľkých rokov, uvideli by sme postupne rozrastajúcu sa podmorskú metropolu. Útvary so zložitou architektúrou poskytujú domov tisíckam živočíchov. Najviditeľnejšie sú ryby. Niektoré sa živia koralmi, ďalšie riasami, planktónom. Dravce a korisť tu žijú vedľa seba.
Rôznorodé morské a suchozemské prostredia spája vodný útvar, ktorý nebol takmer preskúmaný, hlboká lagúna. Nachádza sa medzi pobrežím austrálskeho kontinentu a koralovými útesmi. Tieto biotopy sú navzájom prepojené a všetky majú význam pre zachovanie Veľkej koralovej bariéry. Na dne lagúny sa väčšinou nachádza piesok, ktorý tu tvorí podmorskú púšť. Na niektorých miestach má lagúna hĺbku až 100 metrov. Žijú tu neobyčajné tvory, ktoré vytvárajú tzv. oázy.
Mäkké koraly sa nachádzajú vo väčších hĺbkach. Na rozdiel od tvrdých koralov nemajú vápenatú vonkajšiu kostru. Darí sa im aj v hĺbkach, kam preniká menej slnečného žiarenia. Pomocou 8 páperistých ramien zachytávajú potravu z morských prúdov. Význam mäkkých koralov spočíva v tom, že poskytujú útočisko malým rybkám. Takmer polovica veľkých rýb vyrástla v týchto miestach v lagúne. Mnohé sa sem dostávajú v larválnom štádiu z oceánu počas prílivu. Keď drobné rybky podrastú, presúvajú sa po dne lagúny, až sa dostanú späť k barierovému útesu. Kým sa skrývajú medzi chaluhami a koralmi, sú v bezpečí.
Dugongy sú tvory, ktoré námorníci v minulosti mylne pokladali za morské panny. Nazývajú sa aj morské kravy a sú príbuznými slonov z radu sirén. Každý jedinec môže vážiť až pol tony. Denne dokáže skonzumovať až 40 kg morskej trávy . Dugongy doplatili na zložitý vzťah s ľuďmi. V súčasnosti sa stáva, že sa náhodne chytia do rybárskych sietí alebo ochranných bariér proti žralokom. Tradične ich lovia domorodí obyvatelia Austrálie, lebo majú chutné mäso, ktoré sa podobá hovädziemu. Ich populácia sa spamätáva veľmi pomaly. Privádzajú na svet len jedno mláďa raz za 3 – 7 rokov. Samica dugonga sa prvýkrát spári, až keď bude mať 17 rokov. Ich počet, hlavne v južnej časti útesu veľmi klesol. Za uplynulé desaťročie o polovicu. V celej oblasti Veľkej koralovej bariéry žije už len 11 000 jedincov, ale aj tak ich je v austrálskych vodách viac ako kdekoľvek na Zemi.
Lodienka hlbinná spolu s chobotnicami patrí medzi hlavonožce. Je posledná z istej skupiny mäkkýšov, ktorá pred 5 miliónmi rokov dominovala svetovému oceánu. Lodienka sa nachádza najmä v hlbinných vodách. Na lov sa vydáva v noci. Pláva popri stene útesu smerom k hladine. Živí sa drobnými kôrovcami a ráno sa vracia späť na dno. Na hladine a pri pobreží sa objavujú schránky po uhynutí mäkkýša, ktoré plávajú nadľahčované vzduchom.
Lodienka
Pyskatec obyčajný patrí medzi najodvážnejšie ryby. Obrovská garupa, ktorá je tisíckrát väčšia ako on, je agresívnym dravcom. Má také veľké ústa, že žraloky, či raje dokáže prehltnúť v celku. Ide o najväčšiu kostnatú rybu na útese. To však pyskatca neodrádza od toho, aby sa k nej priblížil. Pyskatec sa kŕmi drobnými parazitmi, ktoré garupe cicajú krv a preto mu to dovoľuje. Musí sa však pravidelne obtierať plutvami o vnútro jej úst, aby jej pripomenul, že nie je korisťou. Jediný pyskatec dokáže denne skonzumovať až 1 200 parazitov. Bez pomoci čističov by telo garupy čoskoro zamorili parazity. Garupa má rozmery malého auta, preto ju miestni obyvatelia prezývajú „volkswagen“.
Garupa
Papagájovce vysokočelé menia štruktúru útesu. Dorastajú do veľkosti malej ovce. Majú mohutné čeľustné svaly a zuby premenené na tvrdé zobáky. Živia sa mäkkými riasami a polypmi. Dostávajú sa k nim len tak, že odlamujú časti schránok koralov. Jediný papagájovec vysokočelý dokáže ročne rozhryznúť až 5 ton koralov. Nestráviteľné zvyšky vylučuje a tie sa vracajú na útes v podobe piesku. Ako sa útes rozrastá, papagájovce ho obhrýzajú a priebežne tak menia okolité prostredie
Papagájovec
Denné živočíchy sa v noci skrývajú. V noci mnohé ryby spia alebo odpočívajú v bezpečných škárach na útese. Nemajú očné viečka, tak upadávajú do stavu podobnému tranzu, pričom sa takmer nehýbu, len žiabrami im preteká voda. Vylučujú však pach, čo znamená, že dravce ich môžu nájsť.
Homôrka je ulitník, ktorý loví korisť veľmi prekvapivým spôsobom, špecializuje sa na usmrcovanie rýb. Nájde ich podľa pachu, keď odpočívajú. Homôrka sa najskôr ku koristi priblíži a potom vypúšťa chemické látky, ktorými obeť paralyzuje. Potom ju prehĺta zaživa a ostňom v ústnych ústrojoch vpichne do koristi jed.
Raje vynikajú tým, že dokážu nájsť živé tvory pod pieskom. Najväčším druhom, ktorý tu žije sú tŕňovky. Korisť hľadajú tak, že zachytávajú slabé elektrické polia, ktoré vznikajú pri stiahnutí svalstva, vrátane srdcového svalu, ktorého pohyb nemôže žiaden živočích zastaviť. Tŕňovky však musia preplávať priamo nad tlčúcim srdcom živočícha, aby ho objavili. Tŕňovka nasáva vodu a vypúšťa ju, aby mohla svoju korisť vytiahnuť spod vrstvy piesku. Keď sa skupina tŕňoviek kŕmi spolu, vytvárajú na morskom dne rady žľabov. Všetok piesok, ktorý rozvíria, môže vzbudiť pozornosť. Z lovca sa tak stáva ľahko korisť.
Vráskavce dlhoplutvé sú jedným z desiatich druhov veľrýb, ktoré každoročne navštevujú útes. Väčšinou žijú v skupinách, počas roku však migrujú medzi chladnými vodami pri póloch, ktoré sú bohaté na potravu a teplými tropickými vodami, kde privádzajú na svet potomstvo. Kedysi im hrozilo vyhynutie v dôsledku lovu, ale ich počet znova stúpol na 15 000. Prichádzajú k útesu z Antarktídy porodiť mláďatá. Mláďatá niekedy vážia aj 2 tony a merajú 5 – 6 metrov. Dospelé jedince vážia 25 – 30 ton a merajú aj 15 metrov.
Štvorhranka smrteľná patrí medzi najnebezpečnejšie živočíchy v lagúne. Niektorí vedci ju považujú za najjedovatejšieho živočícha planéty. Je to medúza, ktorá je schopná svojimi pŕhlivými ramenami usmrtiť aj človeka. Smrť dokáže spôsobiť do 2 minút. Jedinou pomocou je ocot, ktorý neutralizuje jed a tak môže zachrániť život. Bez okamžitej pomoci však nastáva smrť. Štvorhranka sa nenecháva iba pasívne unášať prúdom. Dokonca sa dokáže pohybovať veľmi rýchlo. Má 24 očí so šošovkami, vďaka ktorým vidí detailne a do všetkých strán. Jej hlava má priemer 25 cm a ramená dosahujú dĺžku až 3 metre. Každé z chápadiel obsahuje 5 000 pŕhlivých buniek a dostatok jedu na zabitie až 60 ľudí. Keď sa nejaká ryba dotkne jej ramien, z tisícok pŕhlivých buniek vystrelia vlákna s ostňami, ktoré sa zabodnú do tela obete a uvoľnia paralyzujúci jed. Štvorhranka rybu rýchlo usmrtí a ramenami si ju dopraví do úst.
Štvorhranka
Aj na pevnine možno nájsť oblasti, ktoré majú významný vplyv na útes. Niektoré ležia blízko pobrežia, iné vo vnútrozemí. Spolu sa na koralovom útese a v jeho okolí nachádza vyše 100 druhov rôznych biotopov, ktoré sa vyznačujú špecifickými rastlinami a živočíchmi.
Pri neustálych nárazoch vody na hrebeň útesu sa koraly lámu na kúsky. Vlny a morské prúdy odnášajú tieto kúsky a piesok a tvoria z nich nádherné malé koralové ostrovčeky. Niektoré vzniknú a zasa zaniknú v priebehu niekoľkých dní. Iné ďalej rastú a potrvá roky, až kým sa na nich nezakorenia rastliny, ktoré ich chránia pred živlami. Dnes je vzácnosťou nájsť koralový ostrov, na ktorom nežijú ľudia ani suchozemské dravce.
K najznámejším koralovým ostrovom patrí ostrov Rein. Poskytuje domov tisíckam vtákov, ktoré v strede ostrova súperia o najlukratívnejšie miesta. Také množstvo najrôznejších vtákov nežije v oblasti Veľkej koralovej bariéry nikde inde. Celkovo tu žije 84 druhov vtákov. Vtáky sa sem zlietajú z Novej Guiney, Japonska a dokonca aj z ázijskej pevniny, ktorá je vzdialená tisícky kilometrov. Prichádzajú sem suly hnedé, suly červenonohé, čegravy veľkozobé z Japonska, fregaty.
Karety obrovské tiež prichádzajú každoročne na spomínaný ostrov. Je ich najväčším hniezdiskom. Navštevujú Veľkú koralovú bariéru v lete. Preplávajú vždy stovky kilometrov cez oceán, aby sa vrátili na tú istú pláž, kde sa vyliahli aj ony a chcú tam tiež naklásť vajcia. Za takýmto účelom sem chodievajú tisícky samíc. Ide o zhromaždenie najväčšej populácie kariet obrovských na svete. Svetový rekord bol, keď sa na ostrove v jednu noc stretlo 26 000 korytnačiek. Karety sa schádzajú na malých koralových ostrovoch, ale nie všetky ponúkajú vhodné prostredie na hniezdenie. Niektoré piesočné nánosy sú odkryté len počas odlivu. Najstabilnejšie sú ostrovy s hrubšou vrstvou piesku, pokryté vegetáciou. Jeden z nich ponúka ideálne podmienky a to práve ostrov Rein. Nachádza sa na severe koralovej bariéry. Patrí k najlepšie chráneným ostrovom sveta. Má dĺžku necelého kilometra, ale láka veľké množstvo korytnačiek a početné kŕdle morských vtákov. Pri hniezdení si karety vyhrabú v jednu noc ochranné miesto pre seba a následne úzku hlbokú jamu. Znesú okolo 100 vajec . Vďaka mäkkému kožovitému obalu pri dopade do jamy neprasknú. Potom samica hniezdo pieskom zakryje, aby bolo dostatočne chránené a počas nasledujúcich týždňov sa budú vajcia nachádzať v teplom piesku, väčšinou 2 mesiace. Tento proces prebieha v noci a ráno karety hromadne opúšťajú ostrov a vracajú sa do mora. Avšak neodplávajú ďaleko, pretože sa musia vrátiť. Počas jedného obdobia hniezdenia navštívia ostrov až 8-krát. Zakaždým nakladú približne 100 vajec. Vyliahnuté korytnačky sa potom dostanú do mora. Na tú istú pláž sa potom vrátia o 20 rokov naklásť vajcia, pokiaľ sa im podarí v oceáne prežiť.
Vyliahnuté korytnačky
Varany sú jaštery, podľa ktorých kapitán Cook pomenoval ostrov Lizard Island. Žije ich v Austrálií 25 druhov. Pri love striehne na akýkoľvek pohyb. Pre varana je čuch rovnako dôležitý ako zrak. Rozoklaný jazyk mu pomáha zacítiť korisť už z diaľky. Varany zvyknú žiť samotársky.
Krokodíl morský / indopacifický je najväčším plazom na svete a na ostrovoch v lagúne sa vyskytuje bežne. Darí sa mu rovnako dobre v slanej i sladkej vode a niekedy odpláva aj ďaleko od brehu. Dĺžka jeho tela môže dosiahnuť až 6 metrov.
Kazuár je druh nelietavého vtáka. Ide o jeden z najväčších suchozemských austrálskych živočíchov. Patrí k pôvodným druhom živočíchov v tejto oblasti. Dokáže tak silno kopnúť, že si vyslúžil povesť najnebezpečnejšieho vtáka na svete. Obzvlášť útočia rodičia, keď odchovávajú mláďa. Vo všeobecnosti sú kazuáre plaché a vo voľnej prírode sa dajú stretnúť len zriedka. V dažďovom lese sa živia plodmi stromov a ako jeden z mála živočíchov roznáša ich semená. Mnoho lesných stromov by sa nedokázalo rozmnožiť bez pomoci kazuárov. Žije ich tu len 2000 a sú čoraz vzácnejšie.
Kazuár
